Ezt a bejegyzést automatikus fordítással fordíthatja le.
Rekreačná oblasť Kurinec – Zelená voda sa skrášľuje a začína byť zaujímavé pre turistov. Obecný úrad Rimavské Janovce plánuje vybudovať cyklotrasu, ktorá by mala viesť od hornej železničnej stanice smerom na dolný Močiar. Novootvorený bazén je napúšťaný termálnou vodou, ktorej vrt sa nachádza v katastrálnom území obce Rimavské Janovce.
Rekreačné strediská a kúpele
Teplý Vrch
Teplý vrch je známy predovšetkým rovnomennou vodnou nádržou, ktorej voda sa v letnom období zohrieva až na 27–28°C. Vďaka tomu sa okolie stalo vyhľadávanou rekreačnou lokalitou.
Obec je známa najmä vďaka vodnej nádrži Teplý Vrch, ktorá bola vybudovaná na rieke Blh medzi obcami Teplý Vrch, Budikovany a Drienčany. Vodná nádrž patrí medzi najteplejšie vodné nádrže na Slovensku a okrem letnej rekreácie pri vode, stravovacích a ubytovacích služieb ponúka aj možnosť rybárčenia.
Juhozápadný breh susedí s chránenou lokalitou Malá Obora, kde na ploche 52 ha rastú hikórie – cudzokrajné dreviny.
Objekty občianskej vybavenosti sú zastúpené obecným úradom, poštou, základnou školou, kultúrnym domom, materskou školou v areály ZŠ a požiarnou zbrojnicou, predajňou potravín, pohostinstvom, klubom, vodohospodárskou správou vo východnej časti obce.
Športové plochy sú zastúpené futbalovým ihriskom so školským areálom, tenisovými kurtmi a krytým bazénom v areáli rekreačného zariadenia Drieňok.
Plážové kúpalisko Tornaľa
V južnej časti mesta v mestskej časti Králik sa nachádza rekreačná oblasť, ktorá vyhľadávaná turistami zo Slovenskej republiky, ale aj zo zahraničia.
Teplé podnebie je garanciou na príjemný pobyt. Priemerné denné teploty v mesiaci júl dosahujú 28 až 30. Centrom rekreačnej oblasti je plážové kúpalisko s minerálnou vodou, ktoré sa prevádzkuje od roku 1969. Umelo vytvorená nádrž s rozlohou cca 15 000 m2 s hĺbkou vody až do 2 metre sa napĺňa z dvoch zdrojov – z Morského oka nazývaného „Teplá voda“a z vrtu minerálnej vody v hĺbke 155 m. Podľa laboratórnych rozborov ide o prírodnú mineralizovanú hydrouhličitanovú , vápnikovo-horčíkovú, uhličitú vodu. Vedľa vodnej nádrže sa nachádza laminátový 50 m bazén. V prírodnom bazéne je ohradený priestor pre deti.
Stravovacie služby pre rekreantov sú zabezpečené prostredníctvom reštaurácie a stánkov rýchleho občerstvenia, zeleniny a ovocia. V predajných stánkoch je možnosť zakúpenia textilného tovaru, športového náčinia a hračiek.
Počas celej letnej turistickej sezóny je v areály plážového kúpaliska lunapark, ktorý poteší hlavne deti, v prevádzke je tiež trampolína a vodný futbal.
Súčasťou plážového kúpaliska je kemping, ktorý ponúka ubytovanie v turistickej ubytovni. Turistická ubytovňa pozostáva zo 35 izieb s celkovou kapacitou 70 osôb. Zároveň má kemping vyhradené priestranstvo na odstavenie karavanov ako aj priestory na stanovanie v počte 40 miest s celkovou výmerou 425 m2.
Kúpele Číž
Výnimočnosť a liečivé účinky slanej jódobrómovej vody so značnou mineralizáciou radia kúpele Číž k jediným svojho druhu nielen na Slovensku, ale aj k vzácnym zdrojom v Európe. Leži na strednom Slovensku pri maďarských hraniciach na juhu okresu Rimavská Sobota v nadmorskej výške 174 m. História Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1274. Obec mala rôzne mená Chyz, Cschiz a až v roku 1920 dostala svoje terajšie pomenovanie – Číž. Najvýznamnejším medzníkom histórie je rok 1860, kedy boli objavené slané jódobromové liečivé pramene. Slanú vodu obyvatelia obce začali používať predovšetkým na varenie, obzvlášť fazuľa mala výbornú chuť. To malo za následok pokles predaja soli v dedine, čo sa nepáčilo hlavne úradníkom Malohontskej župy. Dali studňu zavrieť a vodu z nej poslali na rozbor. Ten ukázal, že voda obsahuje okrem kuchynskej soli aj jód a bróm. A preto bola studňa opäť otvorená. V roku 1888 sa pri tomto prameni začali stavať kúpele. Poloha a klíma Kúpele Číž ležia v Stredoslovenskom kraji, v južnej časti Rimavskej kotliny v doline riečky Teška. Klimatické podmienky sú charakterizované teplou nížinnou a mierne suchou klímou. Kúpele Číž majú najväčší počet hodín slnečného žiarenia zo všetkých slovenských kúpeľov, až 2145 hodín ročne. Turistické zaujímavosti Pre milovníkov aktívneho oddychu , ktorí chcú spoznávať krásy Gemera je možné zúčastniť sa jednodňových výletov. Turistami je veľmi obľúbená tzv. Gotická cesta, ktorá je prvou turistickou poznávacou cestou na Slovensku. Predstavuje najzaujímavejšie klenoty Spiša a Gemera. Pôvodne merala 276 km, ale v súčasnosti je rozdelená na viacero okruhov, z ktorých jeden prechádza práve cez kúpele Číž.
Zdroj: web
Dobšinská ľadová jaskyňa
Ochtinská aragonitová jaskyňa
Jaskyňa Domica
Gombasecká jaskyňa
Krásnohorská jaskyňa
Silická ľadnica
Stratenská jaskyňa
Jaskyňa Milada
Jaskyňa Snežná diera
Obrovská priepasť
Priepasť Brázda
Priepasť Zvonivá jama
Diviačia priepasť
Hrušovská jaskyňa
Ardovská jaskyňa
Sprístupnené jaskyne
Dobšinská ľadová jaskyňa
Ochtinská aragonitová jaskyňa
Jaskyňa Domica
Gombasecká jaskyňa
Krásnohorská jaskyňa
Národný park Muránska planina
Národný park Muránska planina je jeden z najmladších národných parkov na Slovensku. Nachádza sa na strednom Slovensku v okresoch Brezno, Rimavská Sobota a Revúca v banskobystrickom kraji. Bol založený na ochranu Muránskej planiny, ktorá je geograficky súčasťou Slovenského rudohoria.
Národný park má rozlohu 203,18 km² a jeho ochranné pásmo 216,98 km², čo je spolu vyše 517 km². Jadro národného parku pozostáva z vápencovej a dolomitovej planiny s krasovými útvarmi. Celková dĺžka krasového terénu od osady Červená Skala (časť obce Šumiac) po mesto Tisovec je okolo 25 km.
Je tu viac ako 250 jaskýň, ktoré nie sú prístupné verejnosti. Najrozsiahlejší jaskynný systém je Bobačka, ktorej dĺžka je 3 km. V NP sa nachádza 15 priepastí a viac ako 50 ponorov a vyvieračiek a mnohé krasové a skalnaté útvary. Najvyšší vrch národného parku je Fabova hoľa s výškou 1 439 m n. m. a ešte vyšší vrch, Stolica s výškou 1 476 m n. m., je v ochrannom pásme. Najvyšším bodom horstva Muránska planina je vrch Kľak s výškou 1 408,7 m n. m.
Flóra národného parku je významná svojou biodiverzitou a bohatosťou druhov a zahŕňa 35 endemických a subendemických druhov, napríklad Lykovec muránsky (Daphne arbuscula). Lykovec muránsky je treťohorný relikt, ktorý na území rastie milióny rokov. Lesy pokrývajú asi 86 % rozlohy národného parku.
Medzi turistické atrakcie patrí 300 km označených turistických chodníkov a náučných trás. Najlepší prístup do parku je cez okolité obce a osady, napríklad Muráň alebo Závadka nad Hronom.
Národný park Slovenský raj
Národný park Slovenský raj je jeden z deviatich národných parkov na Slovensku, nachádzajúci sa na východnom Slovensku. Chráni oblasti horského pásma Slovenský raj, ktoré sa nachádza na severe Slovenského rudohoria.
Národný park má rozlohu 197,63 km² a jeho ochranné pásmo 130,11 km², spolu 327,74 km². Nachádza sa tu 11 národných prírodných rezervácií a 8 prírodných rezervácií. Park ponúka okolo 300 km turistických chodníkov, často vybavených rebríkmi, reťazami a mostami. Nachádza sa tu okolo 350 jaskýň, z ktorých Dobšinská ľadová jaskyňa, ktorá je od roku 2000 lokalitou svetového dedičstva UNESCO a je verejnosti prístupná.
Národný park Slovenský kras
Národný park Slovenský kras je národný park v horskom pásme Slovenský kras na juhovýchodnom Slovensku. Nachádza sa v okresoch Rožňava a Košice-okolie v Košickom kraji. Má rozlohu 346,11 km² a jeho ochranné pásmo 117,42 km². Slovenský kras je známy pre svoje skalnaté útvary a veľký počet jaskýň a priepastí a patrí medzi najväčšie krasové oblasti v strednej Európe. Jaskynný systém Skalistého potoka je dlhý 5,6 km.
Národný park bol založený 13. februára 2002, predtým bol chránený ako chránená krajinná oblasť od roku 1973. Je to prvá slovenská biosférická rezervácia od 1. marca 1977, kedy bol zahrnutý do programu UNESCO – Človek a biosféra. V roku 1995 boli jaskyne Slovenského krasu a Aggteleckého krasu začlenené (zapísané na zoznam) do svetového prírodného dedičstva UNESCO.
V správe národného parku sa nachádza viacero maloplošných chránených území ako 10 národných prírodných rezervácií, 6 prírodných rezervácií a 16 národných prírodných pamiatok (najmä jaskyne).
Zdroj: Wikipedia
Chránená krajinná oblasť bola zriadená vyhláškou 113/1989 Ministerstva kultúry SSR o Chránenej krajinnej oblasti Cerová vrchovina, novelizovaná vyhláškou 433/2001 Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky o Chránenej krajinnej oblasti Cerová vrchovina.
Účelom zriadenia oblasti je ochrana pozoruhodných tvarov sopečného reliéfu, najmä tabuľových a stolových vrchov a chrbtov, plochých kôp so skalnými bralami, čadičových bralných foriem a pseudojaskýň, pieskovcových chrbtov a plytkých dolín, genofondu vzácnych a ohrozených rastlinných a živočíšnych druhov a ich spoločenstiev, ako aj ukážkových častí krajiny Cerovej vrchoviny; zachovanie a zveľaďovanie klimatických, vodných, pôdnych a lesných pomerov, zdravotno-rekreačných hodnôt, bohatstva zveri, opeľovačov a celkovej druhovej pestrosti flóry a fauny, ako aj rozptýlených prírodných výtvorov osobitného vedeckého, kultúrno-výchovného a estetického významu a zabezpečenie ich optimálneho využitia.
Územie chránenej krajinnej oblasti Cerová vrchovina sa nachádza v katastrálnych územiach Belina, Bizovo, Blhovce,Čakanovce, Čamovce, Drňa, Dubno, Fiľakovo, Gemerské Dechtáre, Gemerský Jablonec, Hajnáčka, Hodejov, Hodejovec, Hostice, Chrámec, Janice, Jestice, Lipovany, Nová Bašta, Petrovce, Radzovce, Stará Bašta, Šiatorská Bukovinka, Šurice, Tachty a Večelkov.
Súčasťou chránenej krajinnej oblasti je Fiľakovský hradný vrch a Prírodná pamiatka Lipovianske pieskovce.
Chránená krajinná oblasť má výmeru 16 771,2273 ha.
Zdroj: CHKO Cerová vrchovina
Hrad Krásna Hôrka
Muránsky hrad
Hrad Blh
Hrad Šomoška
Maginhrad
Pohanský hrad
Širkovský hrad
Plešivecký hrad
__________________________
Hrad Krásna Hôrka
Východne od Rožňavy na výraznom nezalesnenom vrchu, ktorý dominuje Rožňavskej kotline sa vypína hrad Krásna Hôrka. Medzi jeho hlavné atrakcie patrí múmia Žofie Andrássyovej-Serédyovej, ktorá poslúžila ako námet Mórovi Jókaimu v jeho románe Levočská biela pani.
Pôvodný gotický hrad vznikol okolo roku 1320. Z neveľkého hradu s nepravidelným trojuholníkovým pôdorysom sa zachovalo nádvorie tzv. horného hradu. Hrad sa začal viac opevňovať v čase tureckej hrozby. Vzniklo renesančné opevnenie s troma delovými baštami a delovou terasou. V tom čase získal aj interiér hradu útulnejší goticko-renesančný charakter a jeho výzor nadobudol dnešné črty.
Tri generácie Andrássyovcov vyvíjali úsilie o získanie hradu, čo sa im napokon podarilo v roku 1642. V roku 1735 bolo vybudované predbránie hradu a pred vstupom do brány vznikla baroková Kaplnka sv. Jána Nepomuckého.
V druhej polovici 18. storočia jednu z bášt prebudovali na barokovo-klasicistickú Kaplnku Narodenia Panny Márie. Na hlavnom oltári je obraz čiernej Madony nazývanej Krásnohorská Panna Mária, ktorá sa neskôr stala cieľom procesií.
V hrade je umiestnená expozícia Múzea Betliar, ktorá dokumentuje dejiny a stavebný rozvoj hradu, ako aj spôsob života a bývania šľachty v minulosti. Keďže hrad patrí k najzachovalejším na Slovensku s pôvodnými interiérmi, naozaj je čo obdivovať. Zaujímavou je najmä hradná kuchyňa a zbierka zbraní. Najvzácnejšími exponátmi sú stredoveké a novoveké napr. bronzové delo z roku 1547 so súdkom pušného prachu a zásobou delových gúľ alebo hradné pušky – hákovnice z 18. a 19. storočia.
Pri hrade koncom 20. storočia inštalovali aj mohutný stredoveký prak, ktorý sa využíva počas každoročne organizovaných hradných hier.
Na okraji obce Krásnohorské Podhradie je zaujímavé secesné mauzóleum s mramorovými sarkofágmi rodiny Andrássyovcov. Taktiež v secesnej stavbe v podhradí je umiestnená galéria so zbierkou portrétov.
Otváracie hodiny : Hrad je z dôvodu rekonštrukcie uzavretý.
Hrad Krásna Hôrka
Mauzóleum
Zdroj: web
________________________________________________________________
Muránsky hrad
Hrad Muráň, tretí najvyššie položený hrad na Slovensku, postavili ako kráľovský strážny hrad v 13. storočí na brale Cigánka na okraji Muránskej planiny vo výške 935 m.
V prvej polovici 16. storočia sa dostal do rúk lúpežného rytiera Mateja Bašu, ktorého popravili v roku 1549.
Najväčší rozmach zaznamenal počas života Márie Széchyovej, ktorú pre jej krásu označovali akoMuránska venuša. Hrad v tom čase prepychovo prestavali a medzi jeho múrmi sa odohrával čulý spoločenský život uhorskej šľachty. Krásna a smelá Mária hrad dokonca v roku 1666 bránila proti kráľovi Leopoldovi I., avšak ani ona nezabránila jeho obsadeniu v roku 1670.
Hrad v roku 1702 vyhorel a bol iba čiastočne núdzovo obnovený. V 18. storočí hrad dvakrát vyhorel a koncom 18. storočia už nebol obývaný.
V súčasnosti je hrad Muráň zrúcaninou so zachovaným areálom a vstupnou vežou. Hradný komplex zaberá územie s rozmermi 360 a 96 m. Zachovali sa základy gotického paláca, fragmenty obvodového muriva a niektorých vedľajších stavieb. K najzachovanejším patrí vstupná brána s vežou.
Je obľúbeným cieľom vychádzok a túr, pretože za pekného počasia poskytuje nádherné výhľady do širokého okolia.
Prístup: autom na Veľkú lúku, odtiaľ (horáreň) pešo po modrej asi 45 min., pešo z obce Muráň po červenej asi 1 hod. a 45 min.
Otváracie hodiny : Vstup voľný
Kontakt
Turistické informačné centrum Revúca
Muránska 18
050 01 Revúca
Tel.: +421 (0)58/285 15 58, +421 (0)58/285 15 62, +421 (0)917/346 852
E-mail: tic@revuca.sk
Web: www.revuca.sk
Zdroj: web
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote
Slovenské Národné Múzeum – Múzeum Betliar
Kaštieľ Betliar
Hrad Krásna Hôrka
Banícke múzeum v Rožňave
Mauzóleum Andrássyovcov – Krásnohorské Podhradie
Andrassyiovská obrazáreň – Krásnohorské Podhradie
Mestské múzeum – Tisovec
Mestská galéria – Rimavská Sobota
Prvé slovenské gymnázium – Revúca
Pamätný dom Pavla Jozefa Šafárika – Kobeliarovo
Pamätná izba Pavla Emanuela Dobšinského – Slavošovce
Pamätná izba Fraňa Kráľa – Vyšná Slaná
Pamätná izba Júliusa Bottu – Rozložná
Pamätná izba Sama Tomášika – Chyžné
Pamätný dom Jura Hronca – Gočovo
Pamätná izba Slovenského národného povstania – Čierna Lehota
V údolí rieky Slaná severozápadne od Rožňavy na východnom Slovensku stojí „rozprávkový“ dvojposchodovýkaštieľ Betliar so štyrmi nárožnými vežami – reprezentačné lovecké sídlo uprostred nádherného anglického parku s romantickými stavbami, umelou jaskyňou a vodopádom.
Rovnako zaujímavý je aj jeho interiér s galériou obrazov, hudobným a loveckým salónom, knižnicou, dobovým nábytkom a exotickými zbierkami. Za svoju rekonštrukciu dostal ocenenie EUROPA NOSTRA.
Reprezentačnú stavbu, ktorej história je spätá s rodomAndrássyovcov, postavili v údolí Betliarskeho potoka pod husto zalesnenými svahmi Volovských vrchov na mieste pôvodného hrádku Bebekovcov z 15. storočia. Časť jeho múrov využili pri prestavbe gotickej kúrie na renesančno-barokovú trojpodlažnú budovu v 17. a 18. storočí. Podoba kaštieľa z konca 19. storočia sa s menšími úpravami zachovala do súčasnosti.
Jednou z najväčších pozoruhodností kaštieľa je ústredná knižnica. Knižnicu v kaštieli založil Leopold Andrássy v roku 1790 a z tohto obdobia pochádza aj jej interiér. Uchováva vyše 14-tisíc zväzkov najmä teologických, historických, geografických a filozofických diel z 15. až 19. storočia, ktoré boli napísané v 6 rôznych jazykoch.
Kaštieľ do roku 1945 slúžil potrebám betliarskej vetvy Andrássyovcov. Po druhej svetovej vojne ho zoštátnili, avšak jeho pôvodné zariadenie sa zachovalo a z kaštieľa vzniklo múzeum s expozíciou Bytová kultúra šľachty v 18. a 19. storočí.
Kaštieľ obklopuje prekrásny anglický park, ktorý s rozlohou 57 ha patrí k najväčším udržiavaným parkom na Slovensku a je evidovaný v zozname svetových historických záhrad.
Otváracie hodiny
November – marec
Utorok – nedeľa: 9.30 – 14.00
Cenník
Dospelí: od 6,00 €
Zľavnené vstupné: od 4,00 €
Kontakt
Múzeum Betliar – SNM
Mgr. Eva Lázárová
Kaštieľska 6
049 21 Betliar
Tel.: +421 (0) 58/798 31 18, +421 (0) 58/798 31 97
E-mail: betliar@snm.sk
Web: www.snm.sk
Zdroj: internet
Prvá písomná zmienka o Gemerskej stolici pochádza z roku 1209. Strediskom župy bol kráľovský hrad Gemer. Malohont bol pôvodne súčasťou Hontianskej stolice, hoci medzi nimi ležalo územie Novohradu a Zvolenskej župy. Autonómia mu bola priznaná koncom 17. storočia. V 13. storočí sa kvôli tatárskemu vpádu začali stavať na území župy kamenné hrady. Brzotín, Drienčany, Gemer, Hajnáčka, Hodejov, Hrachovo, Jelšava, Magingrad, Plešivec, Rákoš, Rožňava, Širkovce, Štítnik, Tisovec a Veľký Blh boli v ďalších vojnách zničené. Zlatý vek regiónu nastal v polovici 14. storočia a trval až do začiatku 16. storočia. V mestách a vo vidieckych sídlach sa stavali gotické chrámy s nádhernou výzdobou, z ktorých sa viaceré zachovali dodnes a sú súčasťou Gotickej cesty. (Trasa je dobre značená hnedými tabuľami umiestnenými pri cestách a v obciach. 16. a 17. storočie bolo poznačené tureckými vojnami a stavovskými povstaniami. V 18. storočí sa Gemer stal baštou reformácie. V tomto tvrdom období vznikali významné evanjelické stredné školy, v ktorých získali vzdelanie mnohé osobnosti slovenskej kultúry a národného obrodenia. V roku 1786 vznikla prvá a v roku 1803 druhá Gemersko-Malohontská stolica, ktorá pretrvala až do roku 1922. Administratívnym strediskom župy bolo mesto Rimavská Sobota. Gemer vzhľadom na jedinečné prírodné krásy a unikátne historické pamiatky zaznamenáva v súčasnosti rozvoj cestovného ruchu. Ak ste milovníkmi prírody, či histórie a architektonických skvostov, ak máte radi pohľad na krajinu zo sedadla bicykla, či koňa a obľubujete letnú a zimnú turistiku, tak navštívte Gemer a objavte jeho zaujímavosti a krásy.
Horný Gemer leží na juhovýchode Slovenska. V minulosti bol súčasťou Gemersko-Malohontskej stolice, dnes toto územie patrí do Košického samosprávneho kraja a do okresu Rožňava. Južná časť Horného Gemera je tvorená Národným parkom Slovenský kras – najrozsiahlejším krasovým územím planinového typu v strednej Európe (361,65 km2). Tvorí celok s Aggtelekským národným parkom v Maďarsku. Územie je bohaté na krasové javy ako závrty, škrapy, jaskyne, priepasti či kaňony a celkový ráz územia dotvárajú hlboké doliny a tiesňavy. K najzaujímavejším prírodným zaujímavostiam Slovenského krasu patrí impozantná Zádielska tiesňava, 101 metrov hlboká priepasť Zvonivá jama, Silická ľadnica, Jaskyňa Domica, Ochtinská aragonitová a Gombasecká jaskyňa. Horný Gemer však zaujme aj významnými historickými pamiatkami, ktorých tu na pomerne malom území nájdete veľa. Spomeňme historické jadro Rožňavy, hrad Krásna Hôrka, mauzóleum a obrazáreň Andrássyovcov v Krásnohorskom Podhradí, kaštieľ Betliar, ruinu stredovekého kostola v Lúčke, gotické evanjelické kostoly v Štítniku a Plešivci, či zrúcaninu Turnianskeho hradu. Týmito a mnohými inými čarovnými zákutiami tohto svojrázneho regiónu Vás bude sprevádzať množstvo kvalitných značkovaných chodníkov a cyklotrás.
Stredný Gemer leží na rozhraní stredného a východného Slovenska. V minulosti bol súčasťou Gemersko-Malohontskej stolice, dnes toto územie patrí do Banskobystrického samosprávneho kraja a do okresu Revúca. Zo severu ho ohraničuje Národný park Muránska Planina, ktorého územie je bohaté na rokliny, priepasti, jaskyne a zaujímavé skalné útvary. Oblasť je bohatá na zver, rastie tu množstvo chránených rastlín a niekoľko endemitov. Najznámejším je rastlina lykovec muránsky, ktorá sa inde vo svete nevyskytuje. Pre Muránsku planinu je typický aj polodivý chov koní slovenského plemena Norik muránsky. Vstupnou bránou do národného parku je obec Muráň, nad ktorou sa na brale Cigánka týčia zrúcaniny legendami opradeného Muránskeho hradu. Stredný Gemer zohral významnú úlohu v slovenskom národnom živote. Pôsobili tu mnohí národní buditelia, spisovatelia a významné osobnosti kultúrneho a národného života. Centrom regiónu je mesto Revúca. V roku 1862 tu bolo založené prvé slovenské gymnázium, ktorého budova dnes slúži ako múzeum. V okolitých obciach tiež možno nájsť niekoľko významných historických pamiatok. Spomeňme napríklad gotické kostoly v Chyžnom a Rákoši, či románsku rotundu v Šiveticiach. Región bol v minulých storočiach známym centrom baníctva. V Jelšave a Lubeníku sa dodnes ťaží významná nerastná surovina – magnezit.
Zdroj: web